Tak po dvoch dňoch vozenia sa, som bol vrátiť Astru GTC a späť si vyzdvihnúť svoju Astru F. V prvom momente som mal dojem, že som presadol z koča do voza. Predsa len medzi týmito dvoma autami je dvojgeneračný rozdiel. Avšak keď som pred dvoma dňami presadal opačne, pocity neboli také dramatické. Sprvu som si nevedel nájsť tú správnu polohu a keď som mal pocit, že ju konečne mám, zistil som, že nevidím cez veniec volantu na prístrojovku. Polohu som si postupne dolaďoval počas testu a možem povedať, že tak po jednom dni jazdenia som našiel tú správnu. Čo sa doladiť nedalo, bol výhľad z vozidla. Vadili mi, hlavne na križovatkách A-stĺpiky a vnútorné spätné zrkadlo som mal priamo v zornom poli. Výhľad dozadu cez malé zadné okno je katastrofálny a zo začiatku mi robilo problémy cúvanie, až som prišiel na to, že vonkajšie späťáky sú navrhnuté pomerne veľkoryso a do značnej miery suplujú mizerný výhľad dozadu. Cez vnútorné spätné zrkadlo môžte pri rozhovore pozerať do tvárí pasažierom na zadných sedadlách.
Inak celý interiér je riešený veľkoryso a priestranne, dokonca aj môj dvojmetrový potomok si pochvaľoval dostatok miesta na zadných sedadlách ako na nohy, tak nad hlavou.
Na riadenie a jazdné vlastnosti, ak do Astry GTC presadnete z 9-ročného F-ka, si treba chvíľu zvykať, ale zvykol som si veľmi rýchlo. Auto reaguje na pohyb volantu takmer okamžite a dá sa vodiť po ceste pri akejkoľvek rýchlosti veľmi presne. Ani pri prejazde nerovnosí v zákrute pri veľkej rýchlosti neodskakuje, ale drží stopu ako prilepené. Čo ma sklamalo, bol motor. Na auto, ktoré má ambície športiaka, aj keď len v civilnom prevedení, je 105 koňová 1,6-ka málo.
Keď som Astru GTC dnes ráno vracal späť, chlapík, ktorý ju preberal sa ma pýtal "Tak čo, beriete?", moja odpoveď bola, "Ak by som na to momentálne mal, tak päťdverovú verziu a určite so silnejším motorom."